Twitter Facebook Youtube Subscribe
Domů » Články » Historie » Osud Teodora Hlaváče

Osud Teodora Hlaváče

Osudy jedného z priekopníkov skúmania kozmického žiarenia

Túžil byť kňazom a pomáhať na misiach vo svete, no vždy ho zaujímali aj veci medzi nebom a zemou. V čase komunistického režimu však namiesto jeho sna nasledovali vojenské tábory nútených prác a väzenia.

Teodor Hlaváč sa kedysi pripravoval na misiu kňaza u verbistov. Lákali ho diaľky, aj misie vo svete a spomínal, že ako mladý človek, ktorý vyrastal v čase druhej svetovej vojny, sa zaujímal vždy o veci medzi nebom a zemou.

Teologické štúdium v Nitre však nedokončil. Písal sa rok 1950 a komunistický režim sa rozhodol tvrdo zakročiť proti všetkým mužským reholiam v takzvanej akcii K. On prežil jej druhú vlnu, keď ich zobrali ozbrojení milicionári so samopalmi.

„My sme ešte celkom neposlúchli, išli sme do kostola, tam sme si zaspievali jednu mariánsku pieseň, dostali prijímanie a nastúpili sme do tých autobusov,“ spomínal Teodor Hlaváč.

Horšie ako vlastné obavy ho mučila predstava, ako sa o jeho zadržaní dozvedia jeho rodičia. Vtedy pomohol kúsok papierika a na ňom rýchlo napísaný odkaz s menami rodičov. Správa, že je v poriadku.

„A predstavte si, skutočne sa ho podarilo doručiť, nejaký dobrý človek ho našiel a vyhľadal ich.“

Skončil v internačnom kláštore a potom na tri roky ako čierny barón vo vojenských táboroch nútených prác. Režim im pobyt niekoľkokrát predlžoval, hovorilo sa, že budú slúžiť do neurčita. Nakoniec ich tu držali tri roky.

Po prepustení z vojenských táborov nútených prác sa nemal kam vrátiť. Napriek nepriazni režimu sa mu nakoniec podarilo zamestnať aj vyštudovať vysokú školu. Fyziku, na ktorú nebola splnená kvóta. No na ktorú mal nesporný talent.

Vďaka tomu sa ako jeden z prvých dostal k skúmaniu rádioaktívneho žiarenia.

Krátko na to ho zatkli – vo vykonštruovanom procese s verbistami súdili jeho aj jeho dávnych priateľov z rehole.

S nálepkou politického väzňa nebolo ľahké nájsť prácu, tak sa zamestnal na jednej z tatranských chát ako pomocný skladník a neskôr chatár.

Tatry ovplyvnili nakoniec jeho život veľmi výrazne. Stretol tu vtedy svoju budúcu manželku. No zohrali úlohu aj v jeho pracovnom živote.

Písal sa koniec 60-tych rokov a ľady v komunistickom Československu sa začali postupne uvoľňovať.

Na Lomnickom štíte sa začínalo so štúdiom a meraním kozmického žiarenia – skúsený fyzik, ktorý skúmal dávnejšie už to rádioaktívne, sa stal na tomto pracovisku najskôr pomocníkom a onedlho aj vedeckým pracovníkom.

Ako uznávaný výskumník skúmal vesmírne častice, mezóny nielen na Lomnickom štíte, ale neskôr aj na modernej vysokohorskej výskumne stanici v Kazachstane nad Alma-Atou pri Nebeských horách.

Neskôr bol jedným z československých výskumníkov, ktorí vo Výskumnom a výpočtovom stredisku OSN zhotovili prvý slovník zostavený na počítači.

„Možno práve to, že som bol optimista, mi vždy pomáhalo,“ hovoril, keď spomínal na najťažšie časy.

Teodor Hlaváč bol aj dlhoročný člen Konfederácie politických väzňov a blízky priateľ Antona Srholca.

Výnimočný, skromný a doma takmer neznámy .

Pán Hlaváč, zomrel na konci júna vo veku 87 rokov.

Autor: Soňa Gyarfašová
Štítky

Napsat komentář