Twitter Facebook Youtube Subscribe
Domů » Články » Historie » Osud Milana Píky

Osud Milana Píky

Dnes o 22.20 na Rádiu Slovensko veľké rozhlasové pásmo Osudy, ktoré sme pripravili s mojim skvelým kolegom, zvukovým majstrom Jakubom Gabrielem.

Relácia, ktorá sa mi robila ťažko. O príbehu otca a syna. Slávneho popraveného generála Heliodora Píku, hrdinu 1. a 2. odboja, ktorého komunisti popravili. A jeho syna Milana, ktorý kráčal v stopách svojho otca väznili. Generál Milan Píka žije v tichu svojho malého bytu v centre mesta – onedlho oslávi 95 rokov.

Celý svoj život kráčal po stopách a podľa vzoru svojho otca.

Presne tak by sa mohla nazvať dnešná časť našej relácie Osudy. Presne tak žil po celý svoj život aj náš dnešný hrdina generál Milan Píka. Dodnes si pamätá slová, ktoré mu jeho otec adresoval vo svojom poslednom liste: „Drahý môj synu, slúž verne svojmu národu, buď človekom, buď láskavý a pomáhaj ľuďom.“

Otec nášho dnešného hrdinu a rozprávača generála Milana Píku bol slávny československý dôstojník, generál Heliodor Píka. Už ako mladý chlapec sa jeho otec vyznamenal v 1.odboji – na bojiskách prvej svetovej vojny ako československý legionár. Bol v Rusku i vo Francúzsku, kde zažil najťažšie boje na západnom fronte – krvavý kúpeľ pri Verdune i útok otravným plynom yperitom.

No a vyše 20 rokov neskôr po rozbití Československa a okupácii Protektorátu Čechy a Morava sa aktívne zapojil aj do druhého odboja proti nacizmu. A aj jeho syn Milan, ktorý mal v tom čase iba 16 rokov, chcel vtedy kráčať po jeho stopách.

„Tak ako chlapci sme si vymysleli, že budeme provokovať tých Nemcov. Keď sme išli okolo hradu, tam stáli už nemeckí vojaci, tak sme si začali pískať francúzsku hymnu. Úplne nahlas, ako sme šli okolo nic. Tak to taký prvý náznak nášho odporu,“ spomínal syn Milan Píka na obdobie krátko po okupácii.

Jeho otec Heliodor patril k prvým československým dôstojníkom, ktorí po vypuknutí druhej svetovej vojny začali organizovať odboj proti nacizmu za hranicami-v Rumunsku. Z tých, ktorí utekali z rozbitého Československa, sa v tom čase vďaka jeho intervencii a pomoci vo Francúzsku tvorili prvé československé odbojové vojenské jednotky. Bojovať túžil aj Milan, ktorému do plnoletosti chýbal rok a pol.

„Nevedel som ako samozrejme, ale chcem ísť bojovať. Otec bol ale rozumný a hovoril. Ešte máš dosť času, ani by Ťa nezobrali, nemáš ešte osemnásť rokov,“ spomínal Milan Píka na otcove slová.

Nakoniec však otec dovolil synovi, aby odišiel s československými odbojármi do Francúzska. Po jeho dobytí však dostal aj syn šancu zapojiť sa do bojov proti Hitlerovi v Anglicku.

„Nevedeli sme po anglicky ani ň. Iba to, čo sme pochytili v Prahe z kina. Goodbye, I love you, goodnight. Angličania sa však nepýtali, koľko máme rokov. Každému pridelili číslo, vitajte, ste prijatí do Royal Air Force. Tak som sa dostal do britského kráľovského letectva.“

V tom čase, keď syn pôsobil ako navigátor v britskom kráľovskom letectve, už jeho otec Heliodor Píka stál v Rusku pri zrode Svobodovej armády. Po napadnutie Sovietskeho zväzu Nemeckom sa zaslúžil o prepustenie československých politických väzňov z gulagov. A tí sa mohli opäť zapojiť do boja za oslobodenie svojej vlasti. Až po piatoch rokoch sa otec a syn znova stretli.

„Keď som prišiel na letisko do Prahy, zavolal som mu. Tati, som tu, tati prišiel, pobozkali sme sa a išli sme domov.“

Nádeje v lepší a spravodlivejší svet však dlho netrvali a Milanovho otca, slávneho dôstojníka Heliodora Píku po tom, čo si uzurpovali moc v Československu, komunisti odsúdili na smrť. Poprava sa mala konať 21.júna 1949 a otec so synom dostali ešte malú chvíľku v cele, aby sa rozlúčili.

„Spolu v cele. On bol úplne pokojný, vyrovnaný. Tam ma žiadal o tri veci. Prosím Ťa, doštuduj, nemsti sa. A postaraj sa o maminku, ktorá toho najviac vytrpela z nás. Jednými dverami išiel von a už išiel pod tú šibenicu. Jeho posledné slová boli podľa protokolu: Mojim posledným prianím je, aby národ zostal zjednotený a aby každý bez rozdielu pracoval na zjednotení národa a odišiel. Kat. To boli jeho posledné slová.“

Syn Milan, ktorého rovnako režim na istý čas zatkol, degradoval a ponížil na občana druhej kategórie, si zobral za svoju životnú úlohu pokračovať v otcovom boj za spravodlivosť. A zo všetkých síl sa snažil, že očistí jeho meno. Trvalo dlhých takmer 20 rokov od popravy, kým sa konala in memoriam obnova jeho procesu, kde skonštatovali, že jeho otec sa stal obeťou justičnej vraždy a bol v plnom rozsahu nevinný. Syna Milana Píku vtedy prijal jeho spolubojovník, v roku 1968 prezident Československa Ľudvík Svoboda.

„Svoboda stál vo dverách, objal ma a hovoril – Milan, tvoj otec vošiel do histórie.“

Je to príbeh o hľadaní pravdy, boji za spravodlivosť, odpustení aj princípoch, ktoré sú večné. Práve tieto motívy sa prepletajú v živote nášho hrdinu a rozprávača, generála Milana Píku, v ktorom bol po celý život a vlastne je až dodnes prítomný jeho otec, generál Heliodor Píka.

Fotografie sme skenovali priamo z krabice plnej rodinných pokladov doma u pána Píku.

Autor: Soňa Gyarfašová
Štítky

Napsat komentář