Twitter Facebook Youtube Subscribe
Domů » Zpravodajství » Domácí » Boj s komunismom sa neskončil

Boj s komunismom sa neskončil

Autor Peter Olejník

Chcem sa poďakovať ľuďom z demokratickej opozície v parlamente, čiže stranám OKS, OĽANO-NOVA a SaS za aktívnu podporu a pomoc pri financovaní mojej obhajoby v dvoch pojednávaniach v súdnom spore s obcou Veľký Lipník. Ostáva zatiaľ ešte jedno pojednávanie…

Pochádzam z kraja, v ktorom ľudia vždy viac riešili ekonomické problémy, ako tie hodnotové. Do istej miery je to samozrejme pochopiteľné. Keď to však presiahne únosnú mieru cynizmu, je nutné zakročiť. Samozrejme na to máme príslušné inštitúcie. Bohužiaľ tie ale nekonajú, ako by mali.
Daný problém (stavanie pamätníkov zločincom) som si začal pozornejšie všímať, keď na to pred dvoma rokmi v Krajnej Bystrej upozornili aktivisti Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz, kde pomaľovali bustu komunistického zločinca a vlastizradcu Vasiľa Biľaka červenou farbou. Bustu tam Biľakovi osadila KSS za súhlasu poslancov a obyvateľov obce (určite nie všetkých). Samotné osadenie busty, pamätníka a následne aj dianie po jej obliatí vo mne vyvolávalo hnev a sklamanie. Nedokázal som sa ubrániť pocitu, že sa bezohľadne zabudlo na obete okupácie, ktorej tragické následky si nesieme dodnes a ak na to, príznačným spôsobom aktivisti upozornili, dostalo sa im súdnej žaloby, vyhrážania a nadávok.

Približne o rok neskôr sa podobná situácia zopakovala v ďalšej obci. Tentokrát to bolo v okrese, v ktorom bývam aj ja. V polovici mája 2016 v obci Veľký Lipník slávnostne odhalili pamätnú tabuľu na budove obecného úradu Generálmajorovi Jánovi Pješčákovi, na ktorej mu vzdávajú vďaku za prínos pri budovaní obce. Žiadna zmienka o tom, že to bol v 50-tých rokoch krutý prokurátor, kde ako najvyšší štátny žalobca niesol zodpovednosť za žaloby nevinných ľudí. Ani slovíčko o tom že bol priamo zodpovedný z podielu na justičnej vražde čatára Aloisa Jeřábka. Nespomenuli ani to, že pomohol zastaviť trestné stíhanie svojho súkmeňovca Vasiľa Biľaka, ktorý sa podieľal na odsúdení nevinných v kauze Cervanová. Proti vystaveniu pamätnej tabule protestoval aj UPN. Každý, kto proti tomu protestoval, poukazoval na obrovský cynizmus voči Pješčákovym obetiam, ale aj obetiam celého komunistického zločinného režimu. Nič nepomohlo. Na protest bola pamätná tabuľa koncom mája taktiež poliata červenou farbou aktivistami spomenutými vyššie. Pri incidente sa Ľubošovi Lorenzovi podarilo tabuľu obliať a hneď nato bol napadnutý a zhodený z výšky na zem. Utrpel zlomeninu rebra a odreniny na hlave a tele. Ani to nepomohlo, tabuľu vyčistili a bola naďalej vystavená. Len ako nie právnik som si bol vedomý, že tu máme zákon o protiprávnosti totalitných režimov a tiež zákon o zákaze šírenia symbolov týchto režimov. Pješčáka a Biľaka som ani inak vnímať nemohol, iba ako symboly teroristickej represie komunizmu. Sám seba som sa pýtal, prečo nekoná polícia a prokuratúra. 31. mája som sa rozhodol, že to nenechám len tak, a v nočných hodinách som pamätnú tabuľu zničil.
Vedel som, že to nie je najideálnejšie riešenie, ale nemohol som inak, vzhľadom na to, že neexistuje inštitúcia, ktorá by ich tabuľu prinútila zvesiť (Biľakov pomník v Krajnej Bystrej je tam dodnes aj napriek trestným oznámeniam a sťažnostiam UPN a aktivistov). Pokladám za dôležité, aby sa dostalo úcty obetiam a nie ich vrahom. Ak sa deje hyenizmus, treba mu zabrániť. Deň na to som napísal v Denníku N blog, v ktorom som k počínaniu priznal a zdôvodnil som ho. Nasledovalo podanie trestného oznámenie na mňa a následný súdny proces. 2. júna 2017 bolo v tejto veci už tretie pojednávanie. Verím, že aj touto cestou a týmto spôsobom sa dá prispieť k tomu, aby sa komunistický režim a jeho aktívni prisluhovači stali nežiaducimi na všetkých úrovniach spoločnosti. A hlavne, aby sme si začali vážiť obete totalít a skutočných hrdinov vďaka ktorým tu máme už štvrťstoročie slobodu.

Autor: MFS
Štítky

Napsat komentář